streda 29. júla 2015

Kerstin Gier - Modrá jako safír (Drahokamy #2)

Být čerstvě zamilovaná v minulosti vážně není dobrý nápad. 
To si přinejmenším myslí šestnáctiletá Gwendolyn, novopečená cestovatelka časem. Koneckonců mají oba s Gideonem docela jiné starosti. Například jak zachránit svět. Nebo se naučit tančit menuet (A ani jedno není vůbec snadné!). Gwen má sice po svém boku několik dobrých rádců, ale když se Gideon začne chovat tajuplně, je jí jasné, že musí své hormony co nejdříve dostat pod kontrolu. Jinak z toho, že láska nezná čas, nezbude vůbec nic!


Séria: Drahokamy1 časť: Rudá jako rubín (recenzia TU)     
Počet strán: 344 strán
Väzba: pevná s prebalom 
Jazyk: český jazyk
Rok vydania: 2012

Určite poznáte ten pocit, keď ste práve dočítali knihu a ani nemôžete začať ďalšiu. Našla som to pod názvom book-hangover. A to prežívam teraz. Nie som schopná čítať, pozerať alebo myslieť o niečo inom ako o tejto knihe. 
Ja, ako totálny idiot, si vždy prečítam prvé a posledné slová. Toto bola asi moja najväčšia chyba, lebo som už od začiatku vedela, že sa mi nebude páčiť koniec! Počas čítania ma chytali záchvaty fangirlingu a skákala som po strop alebo mlátila do podušiek. Proste mi Kerstin Gier zrujnovala život takou dokonalou knihou, po dočítaní som nemohla robiť nič iné, len si objednať pokračovanie.
 Napriek všetkému, som sa aj tu potrebovala pozastaviť nad obálkov. Och, sú také úžasné :3 
Začína sa to presne v momente kedy sa skončila Rudá jako rubín. Preto som sa cítila akoby som čítala len jednu knihu. Zamilovala som si prvý diel takže bolo pre mňa požehnaním, že som sa mohla vrhnúť rovno na pokračovanie bez prestávky. Scéna medzi Gwendolyn a Gideonom v kostole - koniec 1. časti a začiatok 2. bez sebemenšieho časového rozdielu.  Kvôli tomuto som očakávala, že ich vzťah sa ani moc nezmení. Bola som naivka. Mala som vedieť, že akonáhle bude všetko dobré bude to vlastne zle (logika). Konečne (stále zabúdam, že knihy zachytávajú iba pár dní) Gideon povie Gwen čo cíti - aké zlaté. Ale potom začne byť znovu nepríjemný, tajomný a tak... vlastne hej, v podstate sa zmenil len chvíľku vyznávania citov. 

Milujem tie časti, keď cestujú v čase. Predsa len, cestovanie časom, je také ešte knižne  nevyužitá téma. Všade sú upíri, vlkolaci, čarodejnice a tak, ale cestovatelia v čase? To už je iná. A ešte keď je to celé takto premyslené. Všetko so všetkým súvisí a všetko na všetko nadväzuje, a aj drobnosti sú dôležité. Sama som sa strácala! Ale v dobrom samozrejme... Chcem vedieť ako to dopadne! Ja to potrebujem vedieť! Všetky tie záhady a tajomstvá...

Aj tu som našla peknú porciu hlášok a vtipných situácií. No nie z Gideonovej strany ale skôr z Lesliinej alebo od Xemeriusa. 

Jáj! :3 Nové postavy. 
Gwendolynin starý otec/dedko (už neviem ako mu hovorila) - nie až tak nová postava, ale ocenila som jeho pomoc a bol milý. Neškodný charakter v príbehu. Predstavte si, že pri cestovanim v čase stretnete mladšiu verziu svojho dedka. Bomba! 
Už od prvej strany bol neodlúčitelnou súčasťou príbehu chrlič Xemerius. Vlastne on sa skôr nejako vopchal do príbehu. Gwen si ho všimla v kostole, vďaka jej schopnosti vidieť duchov. Tohoto démona sa ale tak ľahko nezbaví. :) Bol taký nadšený, že ho niekto konečne vidí, až mi z počiatku pripadal otravný. Nakoniec som si ho však obľúbila. Gwendolyn v ňom našla dobrého pomocníka - hlavne na veci ohľadom minulosti - a aj dobrého špeha - keďže môže prechádzať cez steny.

Neopustila nás však ani Charlotte, stále rovnako nepríjemná. Dokonca sa z  nej stala upratovačka - vtieravo musí Gideonovi upratovať byt... -,- Vyžívala sa v tom, že ju prosili aby Gwen naučila tancovať a zásady správania v minulosti. Pri tom jej postoji akože má navyše by som jej ja už asi vrazila. V prvej časti som jej toto správanie odpúšťala, teraz už mi liezla na nervy. 

Na Gwendolyn toho bolo moc (a na koho by nebolo?!). Musí sa na 18. storočie riadne pripraviť. Naučiť sa tancovať, históriu odrapotať aj od zadu. Musí sa naučiť ako oslovovať ľudí z ktorej vrstvy, ako sa správne ovievať vejárom a v neposlednom rade, ako sa správať na soaré (alebo by som mala povedať : ako sa totálne neopiť na soaré??). K tomu si zapamätať nekonečne dlhý zoznam slov, ktoré musí vypustiť zo svojho slovníka. Veď v bežnej reči používame slová ako rádioaktivita alebo ozónová vrstva. 

Nezbavili sme sa ani Saint Germaina, ktorý je ešte viac desivý a určite aj nebezpečný. Za ním nezaostáva ani lord A-niečo (ach moja pamäť na mená), ktorý je tiež nejaký cvok. Celé sa to nakoniec skomplikovalo ešte viac než to už bolo. 

Skôr by som túto časť brala ako prestupnú zástavku. Len ako nejaký, nie až tak podstatný, spojovací diel medzi 1. a 3. časťou. 
To ale neznamená, že Kerstin mala právo ten koniec tak pokaziť! Strašné volačo, pre nás čitateľov. 

Ale nemôžem si pomôcť a tento krát dám knihe 5/5 :) Prečo? Lebo si to zaslúži!
 









2 komentáre:

  1. krásný vzhled blogu! Super tématika blogu! Super blog! Všechno tu máš super! Také budu navštěvovat častěji :)

    OdpovedaťOdstrániť